História

Počiatočné osídlenie obce vzniklo pravdepodobne v blízkosti Vojnianskej hory a prameňa Kvašná voda. Kronikár uviedol (1933), že v uvedenom okolí a na samotnej hore boli nájdené pozostatky z nádob a zbraní po pračloveku (okolo 2300 rokov p. n. l.). Vojnianska hora ,mala podľa neho buď obranný alebo posvätný charakter, keďže sa tu
našli v okrúhlych jamách rôzne náradia a nádoby pre bohoslužobné účely. Na základe informácii pracovníkov Podtatranského múzea - Hrad v Kežmarku, môžeme povedať, že zber archeologického materiálu (zrejme okrem iných) vykonal v roku 1900 MUDr. Michal Greisiger. V zbierkach múzea sa nachádza bližšie nedatovaná
štiepaná industria – „plochý odštepok“ (č. 2552) nájdený v katastri Vojnian a z územia hraničiaceho s Podhoranmi „drobné jadierko z polohy Maldu r mezö“ (č. 2553). Archeológovia považujú Vojňany za graventiensku lokalitu (lokalita na ktorej boli objavené pozostatky kultúry mladšieho paleolitu – 32000 – 14000 rokov). Okrem belianskeho lekára Michala Greisigera sa o Vojniansku horu zaujímal aj Alexander Münich, ktorý ju opísal v článku v novinách Zipser Botte v roku 1891. Tu ju odporúčal ako skvelé výletné miesto s krásnym výhľadom do širokého okolia. Na záver pridal niekoľko poznámok k prehistorickému osídleniu hory. Podľa neho bola už v jeho časoch akákoľvek historická stopa osídlenia pre laika nerospoznateľná. Erozívnou činnosťou po odlesnení bola vrchná vrstva humusu odnesená až na holú skalu. Len hlboko pod horou v nánosoch potokov bolo možno nájsť zlomky prehistorickej keramiky, ktoré podľa neho pochádzali z tejto splavenej vrstvy. Okrem tohto svedčili o pravekom osídlení aj pozostatky akejsi terasovitej ŠTIEPANÁ INDUSTRIA Z VOJNIAN 12 stavby tesne pod vrcholom, ojedinelé stopy po valoch – súčasti opevnenia a žľabov zavádzajúcich vodu do jám, ktoré mohli slúžiť na zachytávanie vody. 
Na jar v roku 2001 tu vykonala archeologický prieskum pracovníčka kežmarského múzea Marta Giertlová-Kučerová. Preskúmala tzv. Zbojnícku džuru, malú jaskyňu na hrebeni kopca. Tu sa ukázala zložitosť geologickej stavby hory, ktorá robí útvary v jej masíve veľmi nestabilnými a pre náhodného návštevníka i dosť nebezpečnými. Archeológom sa dosiaľ nepodarilo potvrdiť kvôli náročnosti terénu kronikárske zmienky a ani tvrdenia Greisigera a Münicha. Podarilo sa im však odkryť pozostatky zaniknutej stredovekej dediny z 15. storočia, ktoré už patria do k. ú. Slovenskej Vsi.  Podľa starej ústnej tradície, Vojňany založil koncom 10. storočia zemepán Noe Eden. Túto zem mu údajne daroval biskup Vojtech, idúci z Prahy do Poľska, ktorý ho priviedol ku kresťanskej viere pokrstením. Na počesť opísanej udalosti daroval Noe Eden svoje budovy a postavil Archeologické nálezy a prvé zmienky 13 kostol na ktorého základoch sa pravdepodobne nachádza dnešný rímskokatolícky kostol obnovený v gotickom slohu v 14. storočí. O týchto udalostiach napísal (podľa historičky Nory Baráthovej z Kežmarku) spišský katolícky kňaz Jozef Cehula, zvaný Pastorello, historický román Knieža krígovské. Dej je situovaný do 10. storočia a spomína v ňom údajne zastavenie sa sv. Vojtecha vo Vojňanoch.
Keďže Cehula ako perzekvovaný kňaz nemohol svoje diela napísané po roku 1950 vydať, román ostal v rukopise.
Vznik pôvodne slovanskej dediny doloženej v polovici 13. storočia, môžeme spájať s najstaršou feudálnou rodinou nemeckého pôvodu na Spiši, so šľachticmi z Hrhova – Hrhovskými (Görgey). Zakladateľom rodu bol Arnold I. (1050 – 1130) z Hrhova. Spišský župan Jordan II. (1200 – 1270), ako syn Arnolda II. (1170 – 1250), dostal v roku 1256 za svoje diplomatické služby v Rusku a Poľsku majetok v prospech uhorského kráľovstva od Bela IV. donáciou na kráľovský majetok, „les“ na oboch brehoch rieky Poprad medzi krajinskými zásekmi, konfíniom (územnou hranicou) s Poľskom, Levočskými vrchmi a Sp. Magurou. Najstaršia písomná zmienka o Vojňanoch sa nachádza v listine z 26. septembra 1296 (preklad na str. 110), kde sa spomína obec ako Kyrig a na jej území aj potok Belá (dnešný Vojniansky potok). Pôvodné slovanské osídlenie bolo pričinením Hrhovských (Görgey) zmenené nemeckou kolonizáciou koncom 13. storočia. Odvtedy, až do roku 1948, sa zachovalo pomenovanie obce nemeckým názvom – Krig (1773 – Krigh, 1808 – Krigh, Křig, Kryg) a to aj napriek tomu, že v obci časom opäť prevládlo slovenské obyvateľstvo. Pomerne dobre sa nám zachovali listiny týkajúce sa Vojnian zo 14. storočia. 18. septembra 1316 Ján z Hrhova vo svojom testamente odkázal štvrtinu Vojnian trom dcéram svojej sestry Margaréty, manželky Herrica, obyvateľa Košíc a to pani Margarite, manželke Nikolja, pani Hyrumtrude, manželke Arnolda a Kataríne. V druhej listine z 23. 9. 1316 zmierňuje tento testament tým, že strednú časť obce so všetkými úžitkami a príslušenstvom, totiž lúkami, lesmi a poliami bez dlžôb, odkázal ďalším dvom sestrám a to pani Mehtelthe, menželke Rycolfa z Hrhova a pani Irumtruth, manželke Janka z „villa Latina.“ 21. marca 1317 kúpil Gochalko (Gothsalco) de Archeologické nálezy a prvé zmienky 14 Kesmark od Jána z Hrhova (Johanna de Gargou) jeho štvrtú časť dedičstva. V roku 1322sa spomínajú pri majetkových záležitostiach už aj Gothsalcovi synovia Hylbrando, škultét Toporca (de Toporich) a syn rovnakého mena Gothsalc. V listine z roku 1323 sa Gothsalc uvádza ako škultét. V tomto roku mu dal Iank de Crig časť svojho dedičstva vo Vojňanoch ako záloh za 50 štvrtín hrivien grošov.